Je obdivuhodné a fascinujúce, aký rozdiel vie priniesť odhodlanie politických lídrov v osudoch ich krajín a Balkán je miesto, kde to platí dvojnásobne. História je tak všadeprítomná, že pre mnohých - vrátane mnohých politikov - sa mení na realitu schopnú zatieniť víziu budúcnosti. Čiernohorská vláda sa vydala rozhodne smerom do Európskej únie, lebo verí, že to je cesta von zo začarovaného kruhu balkánskej histórie. Stavajú na princípe známom zo strednej Európy - a síce, že cesta k Európe vedie cez splnenie príslušných kritérií. V posudku k prihláške Čiernej Hory na vstup do únie stanovila Európska komisia sedem oblastí, v ktorých mala krajina vykázať zlepšenie potrebné na otvorenie prístupových rokovaní. Podgorica dosiahla za rok taký pokrok, že členské štáty vlani v decembri odobrili otvorenie prístupových rokovaní v júni tohto roka - hoci s tým, že je potrebný ďalší pokrok v oblasti právneho štátu a boja proti korupcii aj organizovanému zločinu. Už v máji Komisia konštatovala taký posun, že rokovania o vstupe boli naozaj otvorené.
V Európe - a osobitne na Balkáne - potrebujeme príklady, ako je Čierna Hora. Svoju európskosť dosiahla už dávno, historicky v bojoch za samostatnosť. Zároveň sa Čiernohorci naučili koexistovať s ostatnými národmi, a to v priestore, kde etnický konflikt patrí k smutným tradíciám. Na rozdiel od mnohých iných nemajú žiaden bilaterálny problém so susedmi. Naopak, prispievajú k dobrej regionálnej spolupráci. Po zavŕšení prístupových rokovaní s Chorvátskom je potrebné, aby proces pokračoval najmenej s jednou ďalšou balkánskou krajinou, ktorá splnila kritériá. Veríme, že to poslúži ako inšpirácia - snažiť sa splniť kritériá a začať rokovania, na ktorých konci je členstvo v EÚ.
My, Slováci, máme s Čiernou Horou historické väzby, o ktorých príliš málo hovoríme. Čiernohorské knieža Petar Njegoš v 19. storočí podporoval - aj finančne - Štúrovcov v ich úsilí o obrodu slovenského národa a jazyka. Dnes, už inú, integračnú pomoc poskytujeme my. Sme aktívni politicky - hovoríme za európskym stolom o pokroku Čiernej Hory i o tom, že proces rozširovania únie, ako aj NATO, má pokračovať. A veľmi aktívni sme aj v praktickej rovine - realizujeme viacero projektov a aktivít, ktoré zvyšujú kapacitu Čiernej Hory potrebnú na budúce členstvo v oboch zoskupeniach. Počas svojej návštevy som mal možnosť otvoriť 2. fázu Národného konventu o európskej integrácii, čo je výlučne slovenské know-how pre platformu dialógu medzi vládou a ostatnými partnermi v spoločnosti. Nerobíme to pritom ako akademické cvičenie. Vieme, že tým pomáhame stabilizovať celý región. No a toto bude dôležité aj pre rozmer spolupráce, ktorý chceme vidieť rásť - aby naši podnikatelia na Balkáne našli nové príležitosti, aby naši turisti pokojne navštevovali krajiny, ktorých ľudia sú nám blízki.
Čiernohorskí priatelia nám hovoria, že Slovensko má osobitné postavenie v najnovších dejinách vďaka účasti slovenských diplomatov - v rámci Európskej únie - na obnovení čiernohorskej štátnosti. Potenciálnu krízu na Balkáne sme pomohli vyriešiť spôsobom, ktorý sa zmenil na úspešný príbeh. Pevne verím, že Európska únia dokáže šancu, ktorú znamená pokrok Čiernej Hory, uchopiť a otvorením prístupových rokovaní začne novú etapu stability na Balkáne.
