Vyrástli sme na partnera

Autor: Miroslav Lajčák | 2.8.2012 o 7:24 | (upravené 2.8.2012 o 7:30) Karma článku: 5,75 | Prečítané:  1100x

Z mojich pracovných ciest do Washingtonu sa v poslednom období stala akási tradícia. V predošlej „bruselskej“ pozícii som lietal za Atlantik pravidelne v trojmesačných intervaloch a minulý týždeň ma tam pozvala moja americká partnerka Hillary Clintonová ako šéfa slovenskej diplomacie. Táto cesta predsa len zasvietila v šnúre tých predošlých. Zasiahla ma totiž - a nie je to diplomatické klišé - silná dôvera, ktorú Spojené štáty nám ako krajine prejavujú, a tento pocit chcem zdieľať aj s čitateľmi.

Minulotýždňová návšteva padla v kalendári - priam symbolicky - na dekádu po Pražskom summite NATO, kde Slovensko dostalo pozvánku stať sa členom Aliancie, o čo sa výrazne zaslúžili najmä Spojené štáty. Ukázalo sa, že sme vtedajšiu dôveru nielen nesklamali, ale ju aj oplácame - Slovensko je partnerom, na ktorého sa možno spoľahnúť. U Hillary Clintonovej, v Kongrese aj v Pentagone som si za našu krajinu vypočul ocenenie a vďaku za to, ako sme nasadení v aliančnej misii v Afganistane. Verte, neboli to frázy, ale úprimné uznanie.
 
Nezanedbateľný znak našej vynikajúcej väzby je aj to, že jadro rozhovorov sa nesústredilo na otvorené bilaterálne otázky, ale na kľúčové medzinárodno-politické témy a zosúladenie pozícií. Americkú stranu veľmi zaujímal najmä náš pohľad na západný Balkán či post-sovietsky priestor, kde si pestujeme silnú expertízu. Budúcnosť Bosny a Hercegoviny, integračné ambície Čiernej Hory, smerovanie Macedónska i postoj ku Kosovu, kde sa síce názorovo líšime, no rešpektujeme - tam všade som cítil, že si vieme a môžeme vzájomne napomôcť, pretože Američania chcú poznať náš názor. Podobne to platí o Tunisku alebo Moldavsku, kam sa snažíme preniesť naše jedinečné skúsenosti z demokratizácie, lebo sme si to takpovediac odžili na vlastnej koži.
 
Napokon, aj fakt, že pozvanie od Hillary Clintonovej prišlo tak krátko po nástupe novej vlády Roberta Fica má veľkú výpovednú hodnotu. Jednoducho si nás nepotrebujú „oťukávať“. Naopak, Washington má pre nás otvorené dvere a stojí o náš názor. Vyrástli sme na partnera.
 
Poznámka pod čiarou.
 
Chcem sa podeliť aj o pár dojmov z mojej hostiteľky. Bolo to zrejme moje posledné bilaterálne stretnutie s Hillary Clintonovou v terajšej funkcii, keďže vyhlásila, že po nadchádzajúcich voľbách končí. "Škoda" - počul som takmer na každom z mojich washingtonských stretnutí a k tomuto pocitu sa pripájam aj ja. Od prvej chvíle, ako som s ňou prišiel do osobného kontaktu, obdivoval som jej starostlivú prípravu na každé rokovanie, ktorú navyše spájala s príjemným, kolegiálnym vystupovaním. Nie náhodou si získala úctu naprieč politickým spektrom v USA i v zahraničí. Verím, že toto nebude jej definitívny odchod z politiky - bola by to škoda. Nepochybujem totiž, že môže ponúknuť ešte veľa.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?