Len tak si kopnúť

Autor: Miroslav Lajčák | 17.4.2013 o 8:16 | Karma článku: 19,38 | Prečítané:  36590x

"Dvorský k lopate!" - aj takýto komentár na sociálnej sieti sa ku mne dostal počas uplynulého týždňa, ktorý som pracovne strávil na Južnom Kaukaze. Pôvodne som nemal ambíciu reagovať na poznámky typu „do Ríma posiela skrachovaného umelca či svojho kamaráta, rozdáva trafiky“ - všetky totiž vypovedajú o nevedomosti ich autorov. Začínam mať ale pocit, že sa v mene akéhosi vymysleného politického súboja dostávame na nebezpečné územie. Zvlášť, ak sa do tejto debaty zapájajú mladí ľudia, ktorí nevedia, čo spomínané heslo znamenalo. Návrat 50-tych rokov, keď posielali k lopate intelektuálov, ktorí mali iný názor, nepochybne nechce nikto z nás. Zvlášť, ak táto "kauza" s politikou vôbec nesúvisí.

Nie som odborníkom na operu, tak ako ani na chémiu, jadrovú fyziku, hokej či cyklistiku. Ale nebráni mi to, aby som bol hrdý na ľudí, ktorí vo svojom odbore niečo dokázali a navyše robia Slovensku skvelé meno vo svete. Pán Dvorský nie je môj kamarát, vykáme si. V čase jeho najväčších úspechov som ako vtedajší veľvyslanec v Japonsku sledoval nadšené reakcie japonského publika a bol som šťastný, že mu môžem priniesť do šatne kyticu. Dodnes som hrdý, keď vidím, s akou úctou sa k nemu správajú v zahraničí. Rovnako, ako som hrdý na Editu Grúberovú, Pavla Bršlíka, Adrianu Kučerovú, Mira Dvorského a mnohých, mnohých ďalších. Práve naše operné hviezdy sme počas osláv 20. výročia Slovenska s obrovským úspechom prezentovali v zahraničí. Dokonca tam zaznelo, že sme vzhľadom na počet obyvateľov nielen hokejovou, ale aj opernou veľmocou. Neviem to posúdiť, ale našim hviezdam som vďačný, že nikto z nich neodmietol reprezentovať Slovensko. Bolo by skvelé, keby sme ich mená poznali rovnako ako Petra Sagana či našich hokejistov. A bolo by takisto dobré, keby sme na nich nezabudli aj po tom, keď sa skončí ich najhviezdnejšie obdobie. Pretože vtedy, keď boli na vrchole, mali doslovne či obrazne oblečený slovenský dres. O to viac, ak Slovensko môže zúročiť ich meno a skúsenosti v akejkoľvek oblasti. Viackrát som povedal, že diplomaciu majú robiť profesionáli a tvrdo to presadzujem. Dovoľte veľmi krátko vysvetliť, čo sú slovenské inštitúty. Ich úlohou je propagovať Slovensko, jeho kultúru a umelcov v zahraničí. Majú obmedzené personálne i finančné zdroje - aj to je jeden z dôvodov, pre ktoré si stojím za spoluprácou s osobnosťami ako Peter Dvorský a Alena Heribanová. Očakávam, že ich meno a kontakty pomôžu priniesť aj viac zdrojov v prospech zviditeľňovania Slovenska. Opera je pre Talianov vec posvätná. Komu budú ľahšie otvárať dvere na najvyšších miestach ako maestrovi, ktorému mimochodom v týchto dňoch v Miláne odovzdajú cenu Enrica Caruso. Peter Dvorský je vôbec prvý cudzinec, ktorý toto prestížne ocenenie mimoriadnych speváckych výkonov od talianskej asociácie preberie. Koľko Slovákov z oblasti kultúry má v Taliansku také meno ako Peter Dvorský? Som náročný šéf - opýtajte sa mojich spolupracovníkov. Ak by som mal najmenšie pochybnosti, či si Peter Dvorský alebo Alena Heribanová dokážu zastať svoju prácu na špičkovej úrovni, ich vyslanie by som nepodporil. Samozrejme, aj naďalej existuje vaša kontrola. Myslím si, že som neraz dokázal, že načúvam konštruktívnej kritike verejnosti. Ak činnosť ktoréhokoľvek slovenského inštitútu bude pokrivkávať, nemám problém to pomenovať. Tak ako v diplomacii, ani v kultúre či športe ma vonkoncom nezaujíma, aké politické názory majú aktéri. Keďže som človek pozitívny, verím, že je náhoda, že napríklad po tom, čo môj predchodca poslal za šéfa Slovenského inštitútu v Prahe Ladislava Snopka, nepostrehol som v našich médiách ani jeden pochybovačný hlas. A ešte jeden postreh. Pred tromi rokmi sme na ministerstve vymysleli cenu Goodwill envoy pre osobnosti, ktoré vo svete preslávili Slovensko. Ocenenie okrem iných dostal aj Ján Vilček, človek, o ktorom u nás dovtedy vedel málokto. Vzhľadom na to, že odovzdávanie cien v priamom prenose odvysielala STV aj TA3 a viaceré denníky s ním urobili rozhovor, nebol problém ukázať tvár pána Vilčeka v čase, keď dostal vyznamenanie od amerického prezidenta. Áno, teraz sa chválim. Ocenenie bolo - nie som prekvapený - po mojom odchode zrušené. Opäť ho obnovíme preto, lebo každá krajina potrebuje legendy. A taká malá, ako je Slovensko, dvojnásobne. Trápi ma, ak si niekto potrebuje do legendy len tak kopnúť. Nech už ho k tomu vedú akékoľvek pohnútky.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?