Nielen Moskva slzám neverí

Autor: Miroslav Lajčák | 23.5.2014 o 10:44 | Karma článku: 10,39 | Prečítané:  15160x

Minulý týždeň som dostal od istých novín otázku, ako sám seba hodnotím po dvoch rokoch vo funkcii ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí. Sprvoti som chcel šmahom ruky odpovedať, že za moju prácu hovoria výsledky: postavenie Slovenska v európskom aj medzinárodnom meradle, uznanie a rešpekt, ktorých sa nám dostáva v Bruseli, Washingtone, New Yorku, úloha lídra a gestora európskych ambícií štátov západného Balkánu aj Východného partnerstva, nová dimenzia našich vzťahov s krajinami východnej Ázie, atakďalej. Ale potom som sa musel sám nad svojimi argumentmi zasmiať. Slovenská diplomacia má možno meno a cveng v zahraničí, lež doma prorokmi nie sme.

Pretože doma (ak sa mám orientovať podľa niektorých mediálnych výstupov):
1.    všetko čo robím(e), robím(e) zle (túto hlbokú politologickú úvahu je vždy pripravených podporiť viacero „analytikov“);
2.    Slovensko nemá poriadnu zahraničnú politiku, lebo jediné čo robím(e), je, že sa ukláňam(e) až po zem pred Bruselom, a plním(e) pokyny bez ohľadu na naše záujmy;
3.    vždy, keď urobím(e) niečo, čo sa vymyká bodu číslo 2, nastane panika, a jej výsledkom je zásadné zistenie: to preto, lebo Lajčák je karierista.


Najnovším príkladom potvrdenia platnosti tejto formulky je moja nedávna návšteva Moskvy. Päť dní som sledoval odsudzujúce reakcie, ktoré sa vyvalili zo všetkých strán. Ako keby sa nás kríza na Ukrajine bytostne nedotýkala! Ak nie krajina v našom bezprostrednom susedstve, tak čo sa nás týka? Ak Slovensko nechce mať vitálny záujem na deeskalácii situácie a jej vyriešení politickými prostriedkami, tak kto ho má mať?! A ak nie sme pre to ochotní niečo urobiť, tak kto to urobí?! Chápu to v mnohých metropolách Európy i sveta. Chápali to pred týždňom, keď som svoju cestu do Moskvy s nimi komunikoval, a chápu to  aj dnes, keď informujem o jej výsledkoch. Len na Slovensku akosi niet uší, ktoré by boli ochotné (a schopné) načúvať.


Diplomacia je o komunikácii. Ak sme schopní komunikovať, ak sme schopní nielen kričať, ale aj počúvať – lebo to je princíp komunikácie - je našou povinnosťou použiť túto schopnosť v prospech veci. Už najbližšia budúcnosť ukáže, či sa nám podarilo splniť cieľ a prispieť k dosiahnutiu toho, na čom by nám malo záležať najviac: na upokojení situácie a zabránení eskalácie napätia.
Ale nemám žiadne ilúzie o tom, že u tých spomínaných „analytikov“ si za to vyslúžim(e) dobré body. Jednoducho, do ich zaškatuľkovaného pohľadu žiaden úspech slovenskej reprezentácie nezapadá.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?