reklama

Moi aussi, je suis Charlie!

Keď zbrane začnú rinčať, múzy na okamih zmĺknu, zhrozené znásilňovaním sveta, ktorý sa snažili skrášľovať, spríjemňovať, zabávať, robiť lepším, bežné každodenné starosti znesiteľnejšími. Ale keď šok pominie a mŕtvi sú oplakaní, oslava života zákonite prepukne s dvojnásobne väčšou silou ako symbol odmietania násilia, víťazstva bielej nad čiernou, prevahy nádeje nad strachom. Tak to bolo v minulosti, tak je to dnes, a tak to bude aj v budúcnosti.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (23)

Masaker v parížskej redakcii satirického časopisu Charlie Hebdo podobne ako atentát na dvojičky World Trade Center v New Yorku pred trinásť a pol rokmi spôsobil dočasnú zástavu dychu divákom pri televíznych prijímačoch na celom svete. A hoci to nebolo v ostatných týždňoch po prvý raz, čo sme na videu mohli sledovať smrť novinárov, tentoraz bol šok umocnený geografickou blízkosťou. Odohral sa v našom bezprostrednom susedstve, takpovediac na vedľajšej ulici. Tomu zodpovedala aj okamžitá a masívna reakcia európskej verejnosti aj jej politickej reprezentácie. Je úžasné sledovať ako mnohí z tých, ktorí ešte v utorok francúzštinu vnímali ako cudzí jazyk, sa v stredu na sociálnych sieťach vyznávali: Je suis Charlie!

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Príznačne, v dozvukoch tragédie sa vzápätí vyplavila vlna nenávisti proti vyznávačom islamu, proti Arabom, proti všetkým prisťahovalcom. Jeden slovenský politik dokonca využil príležitosť, aby spojil nezmyselný útok krvilačných šialencov v Paríži s protestom proti humanitárnemu gestu umiestňovania bývalých väzňov zo základne v Guantanáme. Nie je sám: kde-kto v týchto dňoch oprašuje Huntingtonovu teóriu o strete civilizácii a nahrádza výraz „extrémizmus“ spojením „islamský radikalizmus“ s dôrazom na „islamský“. Našťastie, väčšina sveta, moslimov nevynímajúc (kampaň „Je suis musulman et je suis Charlie“) – a dokazujú to spomienkové pochody v hlavnom meste Francúzska aj inde, kampane na sociálnych sieťach či plejáda karikatúr čo zaplavili internet – vníma parížsky incident v prvom rade ako útok na slobodu slova a tlače bez ohľadu na farbu pleti či vierovyznanie strelcov. Zneužívať tento akt barbarstva ako zámienku na odvetu proti moslimom a islamu je nielen nesprávne, ale aj nezmyselné.
Pri mojich nedávnych cestách po krajinách islamského sveta som opakovane s partnermi diskutoval o fanatizme a fundamentalizme a spôsoboch ako s nimi bojovať. Najčastejšou odpoveďou bol „logistický recept“: spretŕhať linky, ktorými týmto skupinám prúdia peniaze a zbrane, a súčasne ekonomicky a sociálne pomôcť vrstvám, z ktorých regrutujú nových členov. Ako mi povedal jeden nemenovaný blízkovýchodný politik: „Sociálne vylúčenie a bieda v kombinácii s romantizmom vyhnancov a prísľubom radikálnej životnej zmeny vytvárajú špirálu, ktorá zasahuje viacero generácii. Zmena preto zvnútra nie je možná, musí prísť zvonka.“

SkryťVypnúť reklamu
reklama

Páchateľov stredajšieho zločinu je nutné dolapiť, obžalovať, odsúdiť a potrestať. Ako vrahov. Ich aktom bola vražda. Bez prívlastkov. A potrestaní tak musia byť ako zločinci. Martýrstvo im neprináleží.

Miroslav Lajčák

Miroslav Lajčák

Bloger 
  • Počet článkov:  40
  •  | 
  • Páči sa:  1x

Miroslav Lajčák - minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Zoznam autorových rubrík:  SúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Pavol Koprda

Pavol Koprda

10 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Post Bellum SK

Post Bellum SK

74 článkov
Yevhen Hessen

Yevhen Hessen

20 článkov
Zmudri.sk

Zmudri.sk

3 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu