Ukrajina v Mníchove: Hmatateľná polarizácia a séria monológov

Autor: Miroslav Lajčák | 10.2.2015 o 9:17 | Karma článku: 4,95 | Prečítané:  1373x

Mníchov je synonymom pre mnohé veci. Jedným pripomína historické udalosti spojené so zradou Československa, iným zase obľúbený jesenný pivný festival Oktoberfest. Pre tých, ktorí sa venujú zahraničnej a bezpečnostnej politike, zase znamená jedinečné miesto pre kvalitné diskusie o tom, čo trápi svet, v rámci prestížnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Každý február sa Mníchov stáva miestom, kde si globálni hráči a hlavní aktéri udalostí, ktoré hýbu svetom, vymieňajú argumenty, názory a návrhy riešení. Mníchovská konferencia je významné podujatie - prichádzajú tam skvelí rečníci a témy diskusných panelov pulzujú podľa rytmu aktuálnych zahraničnopolitických udalostí.

Tento rok jednoznačne dominovala ukrajinská kríza. Hovoril o nej ukrajinský prezident Porošenko i ruský minister zahraničných vecí Lavrov. Venovala sa jej nemecká kancelárka Merkelová i americký viceprezident Biden. Diskutérov bolo samozrejme viac – predstavitelia štátov, vlád, parlamentov, medzinárodných organizácií. Každý vyložil svoj pohľad na vec. Prejav za prejavom, diskusný príspevok za príspevkom, otázka za otázkou takmer hmatateľne ukázali, aký hlboký rozkol vytvorila ukrajinská kríza medzi USA a Európou na jednej strane a Ruskom na strane druhej. Polarizáciu bolo cítiť vo vyjadreniach, odpovediach, na pódiu, v sále i v zákulisí. A osobne si z predchádzajúcich ročníkov konferencie vôbec nepamätám, že by publikum reagovalo na nejakého rečníka s takými negatívnymi emóciami ako to bolo v prípade prejavu ruského ministra Lavrova.


To, čo bolo také zjavné v Mníchove, len potvrdzuje, že my všetci - bez ohľadu na to, na ktorej strane stojíme - sme sa v prípade Ukrajiny dostali do situácie, keď žijeme v dvoch oddelených svetoch: s vlastnými pravdami a bez reálnej komunikácie. A ak nejaká komunikácia existuje, tak pripomína skôr sériu monológov a nie dialóg. Pritom jedine dialóg je cesta vpred - k riešeniu problému. „Počuť“ a „počúvať sa“ sú dva rozdielne procesy a len ak sa ich podarí zosúladiť, môžu sa veci rozhýbať.


Náš záujem je pritom jasný: krviprelievanie na Ukrajine sa musí skončiť. Ozbrojené konfrontácie sa musia zastaviť. Utrpenie ľudí musí prestať. Nič z toho sa nedá dosiahnuť vojenskou cestou, či dodávkami zbraní. Len v dialógu a rokovaniami sa možno dopracovať k udržateľnému výsledku. Preto považujem za správny prístup nemeckej kancelárky Merkelovej, ktorá namiesto o dodávkach zbraní hovorí o politickom procese, pričom ho spolu s francúzskym prezidentom Hollandom aj rozbehla. Hoci ani v Mníchove si ešte nikto netrúfal odhadnúť, či tento pokus prinesie želané výsledky. A to tak v záujme ukrajinských ľudí, ktorí zbytočne trpia v nezmyselnom konflikte, ako aj v záujme Európskej únie, pretože (ne)stabilita v našom bezprostrednom susedstve priamo zasahuje aj nás.

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?