Čas na hojenie rán

Autor: Miroslav Lajčák | 18.2.2015 o 11:11 | Karma článku: 11,25 | Prečítané:  3365x

Dnešná streda je výnimočná, hoci ešte neznesie prívlastok historická. Je úspechom malej konzervatívnej krajiny pod Tatrami v európskom široko kozmopolitnom priestore. Je víťazstvom lásky nad nenávisťou, pragmatizmu nad prepiatymi emóciami. Ale, žiaľ, cena, ktorú sme za tento úspech, toto víťazstvo  zaplatili, je obrovská. Prijatím Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku vládou SR sa totiž končí kapitola, ktorá – svojím potenciálom znepriateliť, rozhádať a rozoštvať ľudí proti sebe – nemá v porevolučných dejinách Slovenska obdobu. Ani v najtvrdších rokoch mečiarizmu Slováci nebojovali proti sebe s takou vervou a tak agresívne ako tábory prívržencov a odporcov Stratégie za posledných dvanásť mesiacov. Projekt, ktorého cieľom bolo budovať na rešpekte a tolerancii k blížnemu svojmu, takmer stroskotal na strachu plynúcom z nenávisti.  

A ešte stále môže.
Pretože medzi nami ešte stále sú ľudia, ktorí sa nezmierili s názorom, že zdravý produktívny heterosexuálny dospelý Slovák by mal akceptovať inakosť chorých, starých, inak sexuálne orientovaných, maloletých a cudzincov. Priznajme si, už dávno neplatí, že na Slovensku „ľudia nemajú zamknuté brány, majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek“. Časy, keď Slovania boli povestní pohostinnosťou, otváraním svojich príbytkov pre žobrákov, delením sa aj o to málo, čo doma mali, sú nenávratne preč. Dnes staviame ploty a budujeme bariéry, a za svoju pravdu sme ochotní bárs aj preliať krv toho druhého.
Nerobím si ilúzie, že prijatím Stratégie sa názory ľudí náhle zmenia o 180 stupňov, a všetko bude v poriadku. Je takmer isté, že diskusia a stret hodnotového presvedčenia jednotlivých táborov bude pokračovať počas kreovania a implementácie akčných plánov a politík, ktoré dokument ukladá.

Ale chcel by som veriť, že sme v priebehu doterajších – aj predreferendových - diskusií už vypustili prebytočnú paru z pretlakového hrnca. Že ostrie vzájomnej nevraživosti sa už podarilo trochu otupiť. Že po cerení zubov a driapaní súperov by teraz mohlo nastať obdobie lízania rán. Že sme poučiteľní. Opakovane som v minulých mesiacoch zdôrazňoval, že Stratégia nič neničí, žiadne mosty nepáli a nikomu nevnucuje žiadne nové móresy. Jej prijatím sa nemení postoj štátu k rodine, k hodnotovému rebríčku, ktorý si väčšina z nás ctí, k výchove detí. Stratégia nie je PROTI občanom. Stratégia je ZA nich. Za moderné Slovensko.
Počul som názor, že toto je zápas o hodnotovú orientáciu štátu, že teraz sa láme chlieb, či budeme krajnou sekulárnou alebo cirkevnou. Možno. Oveľa väčšie obavy mám však o to, aby sme z takéhoto zápasu nevyšli vnútorne porazenejší, než sme dnes. Nie vždy a nie nutne cestu vpred kliesnia zbrane; sebareflexia a načúvanie iným sú často mocnejšími hybnými silami zmien. Nielen tesne pred voľbami a nielen na Vianoce.
Želal by som si, aby sme si tento výnimočný deň pripomenuli minútou zamyslenia sa nad tým, čo je pre nás v živote dôležité. Víťazstvo alebo spravodlivosť . Násilie alebo zmierenie. Tolerancia alebo nenávisť.
Želal by som si, aby nám táto minúta pomohla byť lepšími.
Ľudskejšími.
K sebe aj k tým naokolo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?