Diplomatická diverzifikácia

Autor: Miroslav Lajčák | 2.6.2015 o 8:14 | (upravené 2.6.2015 o 8:24) Karma článku: 4,18 | Prečítané:  974x

"Príbeh Slovenska je naozaj úspešný. Inšpirujúci. Pozoruhodný.“ Doma to síce uzná málokto, ale na zahraničných cestách to počujem často.

Najnovšie to bolo počas môjho minulotýždňového turné v Katare, Malajzii, Austrálii a na Novom Zélande. Všetko sú to krajiny s vlastným úspešným príbehom, ale aj záujmom o tesnejšie kontakty s nami. Úspech priťahuje a úspešní radšej spolupracujú s úspešnými. Zvyšuje to šance na ďalšie úspechy.

Za úspešným príbehom Slovenska stojí demokratizácia, budovanie vlastnej štátnosti, politická a ekonomická transformácia a európska integrácia. Tieto procesy poznamenali uplynulé dve dekády našej existencie. Formovali jednotlivé fázy nášho vývoja. Dnes vstupujeme do ďalšej fázy  –  fázy diverzifikácie a modernizácie. Donedávna sme sa venovali etablovaniu našej krajiny v európskom priestore. Naše politické, diplomatické i hospodárske kapacity sa sústreďovali na vybojovanie a udržanie si miesta v EÚ, na jej spoločnom trhu.

Dnes sa už rozhliadame ďalej. Je síce príjemné počúvať uznanie zahraničných partnerov na adresu dosiahnutých výsledkov Slovenska, no bolo by chybou sedieť so založenými rukami a blažene prikyvovať pochvalným rečiam. Faktom ostáva, že jedným z výsledkov nášho úspechu je okrem iného aj vysoký podiel výrobného priemyslu na hrubom domácom produkte a vysoký podiel exportu na našej obchodnej bilancii s partnermi.  Samo o sebe to nie je zlé, ale prílišná jednostrannosť nás robí závislými  a zraniteľnými v prípade výkyvov na kľúčových odberateľských trhoch, kam nami produkované, úzko špecializované komodity, vyvážame.

To, že jednostranná závislosť nie je dobrá, sme sa už presvedčili v prípade ropy a plynu, a preto diverzifikujeme trasy i dodávateľov. Rovnako sa snažíme o diverzifikáciu vlastnej ekonomiky. Zároveň ju chceme aj modernizovať a spolupracovať pri tom s partnermi, ktorí majú podobné skúsenosti či zámery, a  s ktorými máme ešte nevyužitý potenciál vzájomnej spolupráce a obchodnej výmeny. Takí partneri sú práve v krajinách Perzského zálivu, juhovýchodnej Ázie, v Austrálii a Oceánii. Pri pohľade na mapu sa to možno zdá priďaleko. Ale ako vyplynulo aj z mojich rokovaní v Kuala Lumpur, Sydney, Canberre, Wellingtone či Aucklande, geografická vzdialenosť dnes už nie je faktorom, ktorý by zásadne ovplyňoval kvalitu a intenzitu vzájomnej spolupráce. Osobitne vtedy, ak sa zintenzívnenie spolupráce týka oblastí, ktoré súvisia s modernizáciou: vyspelými technológiami, informatikou, počítačovou bezpečnosťou. Podobne to cítia aj naši podnikatelia, a preto nie je náhoda, že na tejto ceste boli aj zástupcovia našich firiem, ktorí v týchto teritóriách tiež vidia príležitosti, predovšetkým v oblasti informačných technológií. A popri sľubnom ekonomickom potenciáli samozrejme ešte pomáha aj to, ak máte s partnermi zhodné videnie sveta, zdieľate príbuzné záujmy a čelíte rovnakým výzvam tak, ako je to napr. v našom vzťahu s Austráliou alebo Novým Zélandom. Lebo spojenci a partneri nie sú len v našom európskom a transatlantickom priestore, ale môžu byť aj na opačnom konci planéty.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

DOMOV

Odhalila kauzu slovenského predsedníctva. Odkiaľ prišla Zuzana Hlávková?

Gymnázium, ktoré navštevovala momentálne najznámejšia slovenská whistleblowerka, jej plánuje vyjadriť verejnú podporu.

DOMOV

Voliči chcú odchod Kaliňáka a Fica z Bonaparte. Smer bude padať ďalej

V Prešove bude Smer v najhoršej kondícii.


Už ste čítali?