Miroslav Lajčák
Politika Len si tak trochu kopnúť
Na Slovensku je to tak: kto nemá žiadne argumenty, ten aspoň naslepo kope, bez rozmyslu, bez aspoň esenciálnej slušnosti.
Miroslav Lajčák - minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Zoznam autorových rubrík: Súkromné, Nezaradené
Na Slovensku je to tak: kto nemá žiadne argumenty, ten aspoň naslepo kope, bez rozmyslu, bez aspoň esenciálnej slušnosti.
Mám rád výzvy. Pri ich riešení sa obyčajne ponúka viacero možností: pustiť sa skratkou a priniesť rýchle riešenie?
V pondelok večer sa uzavrela ďalšia z kapitol našich príprav na výkon predsedníctva v Rade EÚ, ktorého sa ujmeme už o štyri mesiace: kapitola, ktorej stredobodom bola súťaž o vytvorenie loga SK PRES 2016.
Úprimne povedané: už dlho si v medzinárodnom meradle nepamätám horší a ťažší rok, než bol tento. Ešte sme sa nestačili poriadne spamätať z jednej krízy, a už sa nás valila ďalšia:
Na mnohých fórach a konferenciách, na ktorých doma i v zahraničí vystupujem, neprestajne opakujem, že umenie, ktorému by sme mali venovať v komunikácii ďaleko väčšiu pozornosť, je načúvanie.
Sledujúc fenomenálne výkony Petra Sagana na @letour (de France) ma boleli hánky od stískania palcov.
Keď som takmer na deň presne pred tromi mesiacmi zverejnil na tomto mieste svoj blog vzdávajúci hold rámcovej dohode z Lausanne, mnohí mi vyčítali prílišný optimizmus.
V Tunisku postrieľal útočník kalašnikovom 39 ľudí. V kuvajtskej mešite pripravil sunnitský samovrah o život 27 modliacich sa šiítov. Atentátnik zaútočil v Kábule na konvoj NATO.
Slovenské predsedníctvo vo Vyšehradskej skupine sa končí – symbolickú bodku za ním dal práve skončený GLOBSEC a s ním súvisiaci summit premiérov V4 s francúzskym prezidentom Françoisom Hollandom.
V posledných týždňoch a mesiacoch sa akosi neviem ubrániť pocitu, že svet a Európa v ňom (a Slovensko v nej) sa stále rýchlejšie krúti vo víre udalostí, na ktoré – namiesto adekvátneho reagovania – len neustále hľadáme odpovede.
Príbeh Slovenska je naozaj úspešný. Inšpirujúci. Pozoruhodný.“ Doma to síce uzná málokto, ale na zahraničných cestách to počujem často.
Viete, odkiaľ budú v tomto storočí prameniť nové náboženstvá a ideológie? Z kalifornského Kremíkového údolia – alebo ak chcete – zo Silicon Valley. Tak to aspoň tvrdí izraelský evolučný historik Juval Noah Harari. A po mojej čerstvej návšteve v Silicon Valley a v Berkeley mám tendenciu dať mu za pravdu. Už dnes píšeme a používame slovo “google” častejšie ako “mama” alebo “boh”. Facebooku sa zdôverujeme s obrázkami, dojmami a postrehmi, ktoré už nemáme čas porozprávať svojim najbližším. Ajfóny, smártfóny a androidy sú prvé, po čom siahame po prebudení a posledné, čo držíme pred zaspatím. A potom aplikácia sem, aplikácia tam – prakticky na všetko: počítanie krokov, vyhľadanie autobusového spojenia, obchodu, maturitnej písomky … Trochu preháňam, ale prakticky všetky technológie, ktoré dobývajú a ovplyvňujú náš život a najmä spôsob ako prijímame a odovzdávame informácie, vyšli zo Silicon Valley.
S dohodou o jadrovom programe Iránu je to ako s New Yorkom: buď ich máte radi, alebo ich nenávidíte. Nič medzi tým. Samozrejme, ak sa zaujímate o aktuálny vývoj vo svete a nepatríte k indiferentnej mlčiacej väčšine sveta, ktorej môže byť ukradnutá tak metropola USA ako aj iránsky jadrový program.
Je Slovensko aktívny, efektívny a dôveryhodný hráč na medzinárodnom poli? Túto otázku si kladieme verejne každý rok o takomto čase keď už sa dá predošlý rok zhodnotiť so zdravým odstupom a vidieť akým smerom sa uberá rok súčasný. Spolu s diplomatmi, študentmi, analytikmi a všetkými, ktorí sa zaujímajú o zahraničnú politiku, diskutujeme o slovenských zahraničnopolitických aktivitách.
Žijeme až príliš rýchle časy. Udalosti sa na nás valia dennodenne s takou frekvenciou a intenzitou, že len málokto si dovolí ten luxus postáť, zamyslieť sa, vyhodnotiť dianie čo i len vo svojej bezprostrednej blízkosti, nieto ešte niekde vo svete.
Dnešná streda je výnimočná, hoci ešte neznesie prívlastok historická. Je úspechom malej konzervatívnej krajiny pod Tatrami v európskom široko kozmopolitnom priestore. Je víťazstvom lásky nad nenávisťou, pragmatizmu nad prepiatymi emóciami. Ale, žiaľ, cena, ktorú sme za tento úspech, toto víťazstvo zaplatili, je obrovská. Prijatím Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku vládou SR sa totiž končí kapitola, ktorá – svojím potenciálom znepriateliť, rozhádať a rozoštvať ľudí proti sebe – nemá v porevolučných dejinách Slovenska obdobu. Ani v najtvrdších rokoch mečiarizmu Slováci nebojovali proti sebe s takou vervou a tak agresívne ako tábory prívržencov a odporcov Stratégie za posledných dvanásť mesiacov. Projekt, ktorého cieľom bolo budovať na rešpekte a tolerancii k blížnemu svojmu, takmer stroskotal na strachu plynúcom z nenávisti.
Mníchov je synonymom pre mnohé veci. Jedným pripomína historické udalosti spojené so zradou Československa, iným zase obľúbený jesenný pivný festival Oktoberfest. Pre tých, ktorí sa venujú zahraničnej a bezpečnostnej politike, zase znamená jedinečné miesto pre kvalitné diskusie o tom, čo trápi svet, v rámci prestížnej Mníchovskej bezpečnostnej konferencie. Každý február sa Mníchov stáva miestom, kde si globálni hráči a hlavní aktéri udalostí, ktoré hýbu svetom, vymieňajú argumenty, názory a návrhy riešení. Mníchovská konferencia je významné podujatie - prichádzajú tam skvelí rečníci a témy diskusných panelov pulzujú podľa rytmu aktuálnych zahraničnopolitických udalostí.
Keď zbrane začnú rinčať, múzy na okamih zmĺknu, zhrozené znásilňovaním sveta, ktorý sa snažili skrášľovať, spríjemňovať, zabávať, robiť lepším, bežné každodenné starosti znesiteľnejšími. Ale keď šok pominie a mŕtvi sú oplakaní, oslava života zákonite prepukne s dvojnásobne väčšou silou ako symbol odmietania násilia, víťazstva bielej nad čiernou, prevahy nádeje nad strachom. Tak to bolo v minulosti, tak je to dnes, a tak to bude aj v budúcnosti.
Som hrdý na to, aký kus cesty prešlo Slovensko za uplynulých vyše dvadsať rokov. A hoci táto cesta pripomínala niekedy profil vysokohorskej cyklistickej etapy s radom prekážok a zastávok, dnes nikto nespochybňuje, že Slovensko je demokratická, stabilná a vo svete rešpektovaná krajina, pevne ukotvená v euroatlantickom hodnotovom priestore. O dobrej reputácii našej krajiny ma pravidelne presviedčajú rozhovory, ktoré vediem s mojimi zahraničnými kolegami.