Netvárme sa ako sólový hráč

Autor: Miroslav Lajčák | 26.6.2012 o 8:34 | (upravené 26.6.2012 o 9:18) Karma článku: 3,91 | Prečítané:  1778x

Slovensko má za sebou dôležité a zodpovedné rozhodnutie. Poslanci parlamentu schválili vznik Európskeho stabilizačného mechanizmu. Počas rozpravy ma však prekvapilo nepochopenie až vulgarizácia "všetkého európskeho" niektorými rečníkmi.

Slovensko má za sebou dôležité a zodpovedné rozhodnutie. Poslanci parlamentu schválili vznik Európskeho stabilizačného mechanizmu - teda akýsi európsky variant Medzinárodného menového fondu alebo povedané jednoducho, sadu krízových postupov, vďaka ktorým eurozóna promptnejšie zareaguje na prípadné budúce krízy.

Som jednoznačným zástancom otvorenej debaty a vecných - akokoľvek kritických - argumentov. Počas tejto rozpravy ma však prekvapilo nepochopenie až vulgarizácia "všetkého európskeho" niektorými rečníkmi. Diktát pánov z Bruselu, prirovnanie k pozývaciemu listu Brežnevovi a k Mníchovskej dohode či degradácia únijných rokovaní na konzumáciu chlebíčkov - to sú len niektoré rétorické príklady, ktoré toto nepochopenie ilustrujú. Poviem aj prečo.

Európsky stabilizačný mechanizmus nám nikto nevnútil. Vznikal v diskusii 17-člennej eurozóny a jeho výsledná podoba - mimochodom, kopírujúca praxou overené postupy MMF - sa nastavila s vedomím i s pozmeňujúcimi návrhmi Slovenska. Možno sa to niekomu nepáči, ale eurozóna potrebuje vlastný krízový nástroj a vnímať ho výlučne cez finančný príspevok je príliš úzka optika. Koniec-koncov, členské platíme aj do MMF a ten pomáha dokonca ekonomikám, ktoré nie sú - v porovnaní s tými európskymi - s nami tak veľmi previazané.

Pýtam sa, ako by nám pomohlo, keby jediná stratégia eurozóny spočívala v živelných bankrotoch štátov alebo bánk?! Vari si naozaj myslíme, že chaotický pád Grécka, Írska, Portugalska či španielskeho bankovníctva by slovenská ekonomika prežila bez ujmy?!

Slovensko vyprodukuje 5-krát viac, než dokáže spotrebovať. 87 percent nášho HDP končí na zahraničných trhoch, prevažne na trhoch Európskej únie. 76 percent verejných investícií u nás spolufinancujú eurofondy a nejde pritom o anonymné peniaze. Sú to peniaze konkrétnych holandských či nemeckých daňových poplatníkov. Ak už pre nič iné, tak aspoň pre tieto fakty - čisto pragmaticky - by sme sa nemali tváriť ako sólový hráč, ktorému zvyšok tímu kazí hru.

Počas parlamentnej debaty zaznela aj kritika, že Slovensko schvaľuje ESM v čase, keď sa ocitlo na politickej periférii, pretože nesedí v tzv. Berlínskom klube o budúcnosti Európy. Aj v tomto prípade však ide o nepochopenie a neopodstatnenú hystériu.

V prvom rade stojí za zamyslenie, kto a prečo to vlastne nedostal pozvánku?! Predošlé dva roky - a to treba pomenovať priamo - oslabili reputáciu Slovenska ako predvídateľného, pro-európskeho partnera. Preto je prekvapujúce, keď sa niektorí čudujú, že chýbame pri neformálnej debate o hlbšej integrácii. Nebudem ale účelovo preceňovať význam Berlínskeho klubu. Samotní účastníci hovoria o - citujem - osobných názoroch a tí, ktorí poznajú chod únie, veľmi dobre vedia, že akékoľvek rozhodnutie musí byť rozdiskutované a schválené na celoeurópskom fóre. Opäť platí, že v Európskej únii sa nediktuje.

Aj preto, už všeobecnejšie, dodám - nebojme sa brainstormingu o EÚ a nedémonizujme a priori akúkoľvek myšlienku len preto, že nepochádza zo Slovenska, ale z "Bruselu". Veďme o všetkom, čo reálne leží na stole, vecnú, férovú diskusiu. A najmä nevyvolávajme falošné presvedčenie, že byť pro-európskym dnes znamená byť proti-slovenským. Naopak, Slovensko je Európska únia a sotva môžeme konať v náš prospech otočení chrbtom k Európe.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?