Ešte to nie je s nami také zlé

Autor: Miroslav Lajčák | 15.9.2013 o 13:10 | Karma článku: 17,42 | Prečítané:  13189x

Musím povedať, že v týždni, ktorý práve uplynul, ma poriadne bolel krk. Bolel ma z krútenia hlavou. Krútim hlavou nad tým, ako sa renomovaný slovenský denník tvrdošijne snažil vyrobiť senzáciu z jednoduchého faktu, že Slovenská republika rešpektuje diplomatickú prax vlastnú polovici členských krajín OSN.

Krútim hlavou nad tým, ako sa niekto snaží spochybniť právo nedotknuteľnosti diplomatov pri plnení ich služobných povinností a krútim hlavou nad tým, že táto bublina napĺňa stránky novín po tri dni. Bolí ma krk, ako krútim hlavou nad tým, kam až dokáže viesť zaslepenosť a zloba niektorých agresívne naladených spoluobčanov: nielenže ma zasypávajú nenávistnými e-mailami, v ktorých mi nadávajú a brýzgajú, v ktorých ma obviňujú z rozvracania rodín a sexuálnych úchyliek, v ktorých sa mi vyhrážajú pekelným ohňom a zatratením, ale nezdráhajú sa rozširovať pamflety a nechutné fotomontáže, do ktorých zaťahujú ešte aj moju rodinu. Krútim hlavou nad tým, v akom svete to žijeme, keď už akoby nikto nechcel počúvať hlas a vysvetľovanie toho druhého, vo svete kde najhlasnejšie kričia tí, ktorí sa ani nenamáhajú prečítať si, o čom vlastne sú ľudské práva; a tí, ktorí chápu ich podstatu a rozumejú tomu, prečo ich treba chrániť – mlčia. Bolí ma krk z krútenia hlavou nad tým ako mlčiaca väčšina toleruje extrémizmus. Ale koncom týždňa som ako zázrakom pookrial – to vtedy, keď sme na ministerstve vyhodnocovali súťaž Ľudské práva očami detí. Kvôli tomu do Bratislavy pricestovali rodičia s deťmi zo všetkých kútov Slovenska, kvôli tomu k nám zavítali diplomati – veľvyslanci, konzuli (áno, aj tí honorárni!) –, kvôli tomu sme k nám pozývali médiá. Tie posledne menované sa neobťažovali Nekrútim nad tým hlavou a ani nie som zaskočený. Neprelievala sa krv, nikto neprišiel o život, neprevalil sa nijaký škandál. Chápem. Ale keby ste tam boli, keby ste zažili to čo všetci zúčastnení – ten obrovský náboj pozitívnej energie, to pozitívne a nefalšovane úprimné vyznanie detí, tú obrovskú dávku úcty a tolerancie, pochopili by ste – tak ako som pochopil ja – že to s nami ako ľuďmi ešte nie je také zlé. Asi to naozaj chce dieťa, aby zakričalo, že kráľ je nahý a asi to naozaj chce čistotu dieťaťa, aby človek pochopil, ako veľmi ho poznačí špina, ktorou ho za týždeň zahádžu. Keď desaťročný chlapec opisuje svoju sestričku s Downovým syndrómom ako človeka, ktorý má jeden gén navyše – gén ľudskosti. Keď malé rómske dievčatko s vďakou v očiach a plachým úsmevom hrdo stíska možno svoj prvý diplom v živote. Keď sa na maľbách pastelkami objavujú popri rozžiarených detských tvárach aj postavičky na invalidných vozíčkoch. Keď deti píšu o šikane, o rozvedených rodičoch, o bitkách a telesných trestoch, o nepochopení, psychickom nátlaku, nenávisti a strachu. Vtedy človeka prestane bolieť krk, prestane krútiť hlavou a z kútikov očí si utiera slzy. Taký bol piatok na ministerstve. Tam vonku sa rozhodovalo o Sýrii, v Egypte predĺžili výnimočný stav, v Turecku vyšli študenti opäť do ulíc, v Kosove sa pripravovali na voľby. Možno niektorý novinár opäť hľadal zádrapku, aby sa vyvŕšil na mne a na mojom ministerstve. A určite za nejedným počítačom sa práve teraz rodia ďalšie e-maily s nechutnosťami, aké by papier neuniesol. Ale na to príde rad až v pondelok. Cez víkend ma bude hriať pocit, že vďaka detskej nevinnosti a pozitívnej energii z piatkového popoludnia ma prestal bolieť krk. Ono to občas naozaj nezaškodí pozrieť sa na veci z oveľa nižšej perspektívy.
Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?