Čas na hojenie rán

Autor: Miroslav Lajčák | 18.2.2015 o 11:11 | Karma článku: 11,25 | Prečítané:  3374x

Dnešná streda je výnimočná, hoci ešte neznesie prívlastok historická. Je úspechom malej konzervatívnej krajiny pod Tatrami v európskom široko kozmopolitnom priestore. Je víťazstvom lásky nad nenávisťou, pragmatizmu nad prepiatymi emóciami. Ale, žiaľ, cena, ktorú sme za tento úspech, toto víťazstvo  zaplatili, je obrovská. Prijatím Celoštátnej stratégie ochrany a podpory ľudských práv na Slovensku vládou SR sa totiž končí kapitola, ktorá – svojím potenciálom znepriateliť, rozhádať a rozoštvať ľudí proti sebe – nemá v porevolučných dejinách Slovenska obdobu. Ani v najtvrdších rokoch mečiarizmu Slováci nebojovali proti sebe s takou vervou a tak agresívne ako tábory prívržencov a odporcov Stratégie za posledných dvanásť mesiacov. Projekt, ktorého cieľom bolo budovať na rešpekte a tolerancii k blížnemu svojmu, takmer stroskotal na strachu plynúcom z nenávisti.  

A ešte stále môže.
Pretože medzi nami ešte stále sú ľudia, ktorí sa nezmierili s názorom, že zdravý produktívny heterosexuálny dospelý Slovák by mal akceptovať inakosť chorých, starých, inak sexuálne orientovaných, maloletých a cudzincov. Priznajme si, už dávno neplatí, že na Slovensku „ľudia nemajú zamknuté brány, majú tam srdcia čisté a vľúdne ako prúdy riek“. Časy, keď Slovania boli povestní pohostinnosťou, otváraním svojich príbytkov pre žobrákov, delením sa aj o to málo, čo doma mali, sú nenávratne preč. Dnes staviame ploty a budujeme bariéry, a za svoju pravdu sme ochotní bárs aj preliať krv toho druhého.
Nerobím si ilúzie, že prijatím Stratégie sa názory ľudí náhle zmenia o 180 stupňov, a všetko bude v poriadku. Je takmer isté, že diskusia a stret hodnotového presvedčenia jednotlivých táborov bude pokračovať počas kreovania a implementácie akčných plánov a politík, ktoré dokument ukladá.

Ale chcel by som veriť, že sme v priebehu doterajších – aj predreferendových - diskusií už vypustili prebytočnú paru z pretlakového hrnca. Že ostrie vzájomnej nevraživosti sa už podarilo trochu otupiť. Že po cerení zubov a driapaní súperov by teraz mohlo nastať obdobie lízania rán. Že sme poučiteľní. Opakovane som v minulých mesiacoch zdôrazňoval, že Stratégia nič neničí, žiadne mosty nepáli a nikomu nevnucuje žiadne nové móresy. Jej prijatím sa nemení postoj štátu k rodine, k hodnotovému rebríčku, ktorý si väčšina z nás ctí, k výchove detí. Stratégia nie je PROTI občanom. Stratégia je ZA nich. Za moderné Slovensko.
Počul som názor, že toto je zápas o hodnotovú orientáciu štátu, že teraz sa láme chlieb, či budeme krajnou sekulárnou alebo cirkevnou. Možno. Oveľa väčšie obavy mám však o to, aby sme z takéhoto zápasu nevyšli vnútorne porazenejší, než sme dnes. Nie vždy a nie nutne cestu vpred kliesnia zbrane; sebareflexia a načúvanie iným sú často mocnejšími hybnými silami zmien. Nielen tesne pred voľbami a nielen na Vianoce.
Želal by som si, aby sme si tento výnimočný deň pripomenuli minútou zamyslenia sa nad tým, čo je pre nás v živote dôležité. Víťazstvo alebo spravodlivosť . Násilie alebo zmierenie. Tolerancia alebo nenávisť.
Želal by som si, aby nám táto minúta pomohla byť lepšími.
Ľudskejšími.
K sebe aj k tým naokolo.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

KULTÚRA

Únos. Film, ktorý vznikol napriek výstrahám právnikov

Pri nakrúcaní prvého slovenského trileru bola aj mama Roberta Remiáša.

ŠPORT

Spieva si Marleyho, dá si pivo. Ako Sagan trénoval v horách

Sagan sa pripravoval inak ako súperi.

TECH

Akadémia vied má päť slabých ústavov, dva špičkové

Päť ústavov nestojí na pevných základoch.


Už ste čítali?